Významné osobnosti, ktoré pôsobili v našej obci

Naši rodáci

Bohuslav Tablic (1769 – 1832)

evanjelický kňaz, senior,  básnik, prekladateľ, historik, 1810-1832 hlavný organizátor Učenej spoločnosti banského okolia

V roku 1805 prichádza do kostolnomoravského evanjelického zboru za farára Bohuslav Tablic.  Tu Tablic 16. mája 1810 zakladá Učenú společnost banského okolí. Zorganizoval v nej vyše 150 členov. Vydával učebnice, šlabikáre, napísal popularizačné zdravovedné diela. V Kostolných Moravciach sa stal Bohuslav Tablic 22. kňazom (od r. 1613) v poradí tamojších kazateľov. Tablic od roku 1815 zastával v Hontianskom senioráte funkciu konseniora, od roku 1827 seniora.

Žigmund Holéczy (1867-1937)

evanjelický kňaz, spisovateľ

Narodil sa 4. januára 1867 v Kostolných Moravciach v rodine evanjelického farára Jozefa Maximiliána Holéczyho, ktorý v tom čase tu pôsobil. Žigmund Holéczy sa okrem svojho povolania evanjelického kňaza venoval i spisovateľskej činnosti. V zbierke poviedok Vypálený chrám, ktorú vydal v edícii Knižnica vnútromisijná v roku 1929 Tranoscius v Liptovskom Mikuláši, je deväť poviedok.

Samuel Hruškovic (evanjelický kňaz, spisovateľ, prekladateľ, editor, od roku 1743 surerintendent banského okolia)

Samuel Hruškovic, rodák z Krupiny prichádza do Kostolných Moraviec v roku 1720, farár spisovateľ, básnik a prekladateľ . Počas jeho účinkovania sa začala písať cirkevná matrika a pokladničná kniha evanjelického zboru. Samuel Hruškovic pôsobil v Kostolných Moravciach dvanásť rokov. Za jeho pôsobenia si kostolnomoravská cirkev kúpila organ, ktorý  bol prvý v Hontianskom senioráte. Bolo to dvanásť plodných rokov, pre neho naplnených písaním básní, prekladmi, pre obec užitočných jeho celkovým účinkovaním v evanjelickej cirkvi. Neskoršie sa v Banskej Bystrici stal superintendentom (biskupom).

Juraj Červenák (1914-1997)

učiteľ, publicista, osvetový pracovník

V Kostolných Moravciach pôsobil v rokoch 1947-1953, 1954-1962 a 1967-1972. V rokoch 1947-1953 pôsobil v obci Kostolné Moravce na novozriadenej Obvodnej meštianskej škole, na zriadení ktorej má nepochybne najväčšiu zásluhu, ako jej riaditeľ. Tým vlastne dal základ i tomu, že aj dnešná škola je v našej obci a nie niekde inde. Svoje organizátorské schopnosti celkom zapojil do tohto diela, aj keď, ako píše vo svojich nevydaných pamätiach, sa vždy ako sa dalo vyhýbal hospodárskym a finančným otázkam. „Len moja zaťatosť, tvrdohlavosť a vari aj istá hrdosť mi nedovolili, aby som z Moraviec neušiel,“ píše ďalej vo svojich pamätiach. Svoj um, všetok svoj čas, ale i svoje peniaze (neskoršie ich dostal naspäť) dal do zriaďovania tejto školy. Pracoval v obci nielen ako učiteľ, ale aj ako osvetár, obecný kronikár, zberateľ ľudových piesní, zvykov, tradícií, ktoré veľmi pekne opísal v obecnej kronike. V čase účinkovania v našej obci mal už napísanú a vydanú monografiu obce Lišov Tradičný život Lišovana i ďalšie knihy: Sitniansky rytier, Odeskí partizáni. Podieľal sa aj na napísaní knihy 25 rokov JRD VF Hontianske Moravce.

Jozef Maximilián Holéczy (1857-1870)

evanjelický kňaz, spisovateľ

Jozef Maximilián Holéczy prichádza do Kostolných Moraviec v roku 1857. Tu prežil trinásť rokov ako evanjelický farár. Venoval sa okrem svojho poslania evanjelického kňaza i literárnej činnosti. Vydal príležitostnú báseň, skladal veršovačky a v rukopise zanechal nedokončenú prácu o evanjelických učiteľoch v Honte. Okrem toho sa venoval i ovocinárstvu a propagácii pokrokových foriem hospodárenia.

Ján Szeberényi (1853-1857)

evanjelický kňaz, superintendent, profesor teológie, spisovateľ

V Kostolných Moravciach účinkoval ako evanjelický farár v rokoch 1853-1857. Nastúpil sem po odchode brata Gustáva Szeberényiho. Počas jeho účinkovania bol postavený evanjelický kostol v cirkevnej fílii Sudince. Tu, podobne ako i jeho brat Gustáv prežíval veľmi pokojné časy, ako je napísané v knihe Rod Seberíniovcov od Dr. Milana Kubicu. Ako cirkevný spisovateľ bol autorom náboženských prác, učebníc. Vydával a spoluredigoval Evanjelické cirkevné noviny, prispieval do periodík Slovo života, Pešťbudínske vedomosti a iných.

Matúš Roškovecius (Roško, Roschovitius Lutilenus, 1620-1627)

evanjelický farár, básnik

Narodil sa v druhej polovici 16. Storočia v Lutile, po vyštudovaní pôsobil ako evanjelický kazateľ v Brádne pri Hnúšti (1597), v Ratkovej (1603), vo Vlachove (1608). V roku 1620 nastúpil za evanjelického farára do Kostolných Moraviec, kde pôsobil do roku 1627. Je autorom piesne Zpustatěnie uherskej země pod Turky, kde opísal spustošenie krajiny v bojoch s Turkami a demoralizáciu jej obyvateľov.

Július Bateľ (1896-1967)

zberateľ ľudových piesní, hudobný pedagóg, skladateľ

Narodil sa v roku 1896 v Kostolných Moravciach v rodine učiteľa na evanjelickej škole. Po vyštudovaní na banskoštiavnickom učiteľskom ústave sa stal učiteľom v Opave. V roku 1919 zozbieral za svojho učiteľského pôsobenia v Súdovciach sto ľudových piesní (trávnic). Napísal hudbu na slová Ruda Brtáňa pre mužský zbor Pieseň slobody, častušku Tanec okolo stavby, pieseň pre sólový spev so sprievodom klavíra Zaspievaj vtáčik a ďalšie. Je autorom štúdie Po stopách zberateľskej činnosti Bélu Bartóka v Hontianskych Moravciach v rokoch 1913-1915 a sám zostavil Zbierku hontianských ľudových piesní (350 piesní). Najvýznamnejšie sú však jeho aktivity v oblasti duchovnej piesne. Spolupracoval pri vydaní Veľkej partitúry v projekte evanjelického spolku Tranoscius, zložil skladbu na slová Martina Braxatorisa Hymna k Trojičnej dobe a iné. V rokoch 1920-1922 pôsobil ako učiteľ hudby v Banskej Štiavnici a od roku 1922 ako organista v evanjelickom zbore v Martine. Tu potom pôsobil ako učiteľ hudobnej výchovy na martinskom gymnáziu (1928-1944), neskoršie na jedenásťročnej strednej škole (1945-1954). Svoju profesionálnu kariéru zakončil ako hudobný redaktor vydavateľstva Osveta v Martine. Dirigoval Slovenský spevokol v Martine. Neskoršie sa venoval výskumu robotníckej piesne. Zomrel v roku 1967 v Martine

Zuzana Meniarová (1908-1958)

poetka

Narodila sa 2. marca 1908 v roľníckej rodine v Kostolných Moravciach. Od detstva bola slepá. Bola mimoriadne nadaná. Ako dieťa z počutia rodičov a od svojej tety Zuzany Krajčovej, sa naučila stovky piesní a celé citáty z Biblie. Už ako trinásťročná začala skladať básne prevažne básne s náboženskou tematikou.  Bez jej veršov sa nazaobišla vari ani jedna svadba, či významnejšia spoločenká udalosť v obci,  rôzne cirkevné sviatky, výročia alebo svetské spoločenské udalosti, ako napríklad dožinky a podobne. Básne a ostatné písomnosti písala tzv. Kleinovým písmom. Básne vydal evanjelický cirkevný zbor v roku 1999 pod názvom Svetlo mojich očí. Zomrela 7. júna 1958 a je pochovaná na cintoríne v Kostolných Moravciach.

Ladislav Švihran (1931)

novinár, spisovateľ, prekladateľ

Rodinné korene spisovateľa Ladislava Švihrana sú v Kostolných Moravciach. Po ukončení štúdií pracoval určitý čas ako novinár a ako nakladateľský redaktor v Smene. Od roku 1973 vykonáva slobodné povolanie publicistu, spisovateľa. Publikoval v rôznych časopisoch, novinách a v rozhlase. Prvá kniha mu vyšla v roku 1970, odvtedy 20 ďalších. Sú to knihy literatúry faktu. Niektoré sa zaoberajú históriou, niektoré zemepisom, technikou, iné sú životopisné. Zatiaľ najúspešnejšia je kniha Naj, naj, naj..., súhrn rôznych svetových rekordov najmä v oblasti vedy vo forme ľahkého a zábavného čítania. V poslednom období spolupracuje s rozhlasom, kde pripravuje životopisné pásma o významných predstaviteľoch svetovej vedy, kultúry, o slávnych cestovateľoch, politikoch a v súčasnosti i významných vedcoch a vzdelancoch v našich dejinách.

Jaroslav Filip (1949-2000)

hudobník, skladateľ, humorista, dramaturg, herec

Narodil sa 22. 6. 1949 v Kostolných Moravciach v učiteľskej rodine. Po povinných lekciách v hudobnej škole sa dostal na bratislavské konzervatórium, odtiaľ do Žiliny. Potom sa znova vrátil do Bratislavy, kde študoval v rokoch 1971-1976 filmovú dramaturgiu na VŠMU. V roku 1968 pracoval v STV, v Slovkoncerte, ako dramaturg v Trnavskom divadle, na Novej scéne, dlhší čas bol zamestnaný v Slovenskom rozhlase. Jeho hudobná púť sa začala už v 60. rokoch spoluprácou s Dežom Ursínym a Petrom Lipom. Na konci 70. Rokov sa začala jeho spolupráca s Milanom Lasicom

Daniel Stránszky (1716-1720)

evanjelický kňaz, náboženský skladateľ a prekladateľ náboženských piesní

Narodil sa v roku 1681 vo Vrbovciach. Po vyštudovaní na univerzitách vo Wittenbergu a v Lipsku (1702-1706) nastúpil za farára v roku 1707 v Drážďanoch. V rokoch 1707-1709 znova študuje v Lipsku, v roku 1709 kazateľ v Tešíne, 1709-1710 v Slúpenici, v rokoch 1710-1712 je znova v Nemecku, v roku 1712 v Krajnom a v roku 1713 v Zemianskych Kostoľanoch. V roku 1716 prichádza odtiaľ za evanjelického farára do Kostolných Moraviec. O jeho pôsobení u nás nie sú známe podrobnosti. V roku 1720 odchádza do Kremnice, kde 2. januára 1755 zomiera.

Ondrej Plachý (1782-1784)

evanjelický farár, básnik

Narodil sa v roku 1755 v zemianskej rodine v Zemianskom Vrbovku. V roku 1782 vysvätený za kňaza a v Kostolných Moravciach pôsobil do roku 1784. Prostredníctvom tohto evanjelického vzdelanca vyštudovaného na nemeckej univerzite sa dostáva na Slovensko nemecká osvietenská filozofia. Po odchode z Kostolných Moraviec pôsobil ako turčiansky senior v Martine. Význam jeho osobnosti sa ukázal neskoršie, keď v združení Societas slavica (Slovanská spoločnosť) vydáva mesačník Staré noviny literního umění. Združenie Societas slavica, , ktoré združovalo skupinu jozefínskych protestantských spisovateľov a reprezentovala osvietenské úsilie prebúdzajúceho sa meštianstva. V Náukovej osnove zdôrazňoval potrebu vyučovania v materinskom jazyku.

Gustáv Szeberényi (1816 – 1890)

evanjelický kňaz, senior, superintendent banského okolia, poslanec národného zhromaždenia, kráľovský radca, člen hornej snemovne

V roku 1843 do kostolnomoravskej cirkvi prišiel ďalší významný evanjelický kňaz, Gustáv Szeberényi, syn Jána Szeberényiho, evanjelického farára, superintendenta, významného činiteľa slovenského národného obrodenia v prvej polovici devätnásteho storočia. Desať rokov jeho účinkovania v kostolnomoravskom zbore v čase revolučných udalostí v polovici 19. storočia pozdvihlo národné a náboženské povedomie v našich obciach i na blízkom okolí.

Ján Juraj Schmidt (1823–1889)

Narodil sa v roku 1823 v Dačovom Lome. Odtiaľ v roku 1830 s rodičmi prišiel do Kostolných Moraviec, kde bol jeho otec Ján Schmidt učiteľom na evanjelickej škole. Po štúdiách v Banskej Štiavnici, v Prešporku a Jene vyštudoval za farára. Ako farár účinkoval v Lišove (1849-1855), v Prandorfe (1855- 1869) a nakoniec od roku 1870 v Kostolných Moravciach, kde aj v roku 1889 zomrel.

Samuel Bobál (1879-1960)

evanjelický kňaz, senior, publicista, osvetový pracovník

Svojím dlhým, svedomitým a plodným účinkovaním v evanjelickej cirkvi ako farár, neskoršie senior, vtisol nezmazateľnú stopu do života obcí kostolnomoravského zboru. Do Kostolných Moraviec prišiel za farára v roku 1905. Popri svojom povolaní farára písal básne, články, životopisné a iné príspevky do Evanjelického posla spod Tatier, do Cirkevných listov, do Slovenského denníka. Redigoval časopis Evanjelická mládež. V rokoch 1913-1914 pomáhal Bélovi Bartókovi pri zbieraní ľudových slovenských piesní, ktoré takto zachránil pre budúce pokolenia. Pracoval aj na poli hospodárskom a na celkovom povznesení obce. Prednášal po obciach spolu s učiteľmi Jánom Bankom, Júliusom Bateľom a učil roľníkov, ako zlepšovať hospodárenie. Po prvej svetovej vojne, za prvej Československej republiky, zastupoval roľnícku stranu v stolici a keď sa utvorili okresy, v okrese. Pomáhal roľníkom nielen prednáškami zlepšovať svoje hospodárstva, ale aj ako skvelý organizátor. Utvoril v obci melioračné družstvo, potravné družstvo, úverné družstvo a pasienkové družstvo, ktorých bol v počiatkoch aj predsedom. Pomáhal odborne prednáškami i včelárom, vo včelárskom spolku bol podpredsedom. Rád sa zaoberal i národopisom a je aj jeho zásluha, že sa mu podarilo udržať nosenie ľudového kroja v našich bývalých obciach do prvej svetovej vojny. Krásne umelecké výšivky a tkaniny z Kostolných Moraviec a Opatových Moraviec zasielal na rôzne výstavy, kde ich obdivovali všetci návštevníci. Podobne sa zaslúžil i o to, že detské hračky vyrobené v dedine a v okolitých obciach poslal do Londýna na výstavu, kde zožali úspech. Zomrel v roku 1960 a je pochovaný v Hontianskych Moravciach.

Mgr. Judita Pluhárová

neprofesionálna výtvarníčka

Mgr. Judita Pluhárová, rodáčka z Pribety, okres Komárno (nar. v r. 1948) sa do Obce Hontianske Moravce prisťahovala v roku 1994, ako učiteľka  výtvarnej výchovy. Svojich žiakov sa snažila získavať pre svoj predmet , viedla ich k hľadaniu dobra a krásy v živote a toto ich učila vyjadrovať štetcom a farbou. Mgr. Judita Pluhárová bola žiačkou doc. Ľudovíta Jelenáka. Vlastnej tvorbe sa začala intenzívnejšie venovať od roku 1978. Niekoľko rokov sa venovala textilu. Svoje diela vystavovala v metodickom centre v Bratislave. Od roku 1989 sa venuje maľbe. V Budmericiach na maliarskych kurzoch sa zdokonaľovala pod vedením akademického maliara Fera Kráľa. V rokoch 1991 – 1994 vystavovala svoje diela s neprofesionálnymi výtvarníkmi v Trenčíne. Od roku 1994 je členkou Štúdia neprofesionálnych výtvarníkov pri Podpolianskom osvetovom stredisku vo Zvolene. Práce Mgr. Judity Pluhárovej zaujali poroty  na rôznych stupňoch súťaží neprofesionálnych výtvarníkov.    Ako tvoriaca učiteľka sa v rokoch 1993, 1994 a 1996 zúčastnila súťaže Chalupkovo Brezno, kde jej  tvorbu zaradili do strieborného pásma.

Samostatné výstavy Mgr. Judity Pluhárovej:

1998 - Múzeum v Krupine – pri príležitosti životného jubilea

2000 – Liečebný dom Diamant v Dudinciach

2003 – Zvolen – pri príležitosti životného jubilea

2004 – Šahy – spolu so svojimi talentovanými žiakmi

2007 – Pribeta ( rodná obec) – pri príležitosti Dní obce

2007 – Dvory nad Žitavou - pri príležitosti Dní obce

V súčasnosti získava inšpiráciu z okolitej prírody Hontianskych Moraviec a objavujú sa aj kresťanské motívy.