Vlastivedná monografia

Poloha a charakteristika obce

Obec sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Ipeľskej pahorkatiny 30 km južne od Krupiny na široekj nive pri sútoku Veperského, Lišovského a Trstianskeho potoka.

V strede bývalej obce Kostolné Moravce na vyvýšenom (159 m.n.,.) mieste stojí evanjelický kostol z roku 1883, postavený na mieste starého, písomne spomínaneného v roku 1332. Architektonicky vhodne s ním ladí nová budova penziónu pre dôchodcov, ktorá je postavená vedľa neho. V blízkosti kostola smerom na juh sa nachádza kaštieľ postavený v roku 1868. Východne od kaštieľa je areál základnej školy skladajúci sa zo samostatných budov starej budovy školy  vybudovanej v roku 1961, z novovybudovanej prístavby v roku 2001 a samostatných budov telecvične, jedálne a školskej štvorbytovky. Nad ňou sa nachádza bažantnica. Západne od kaštieľa na Hontianske ulici sa nachádza budova Obecného úradu, severozápadne pri križovatke Hontianske ulice a ulice B. Tablica je budova Jednoty, spotrebné družstvo Krupina, kde je predajňa Jednoty, kvetinárstvo a kaderníctvo.. Na druhej strane tejto križovatky je budova poštového úradu.

Cestou na sever ulicou B. Tablica smerom na Lišov a Súdovce tesne za mostom cez Lišovský potom sa nachádza mechanizačné stredisko a ešte ďalej cestou semrom na Lišov a Súdovce je už približne 500 m od obce stredisko živočíšnej výroby a pozberová linka PD Hontianske Moravce.

Od križovatky západne Hontianskou ulicou smerom na Levice vpravo za mostom cez Lišovský potom je administratívna budova PD Hontianske Moravce a severne za ňou na Družstevnej ulici je areál jednoposchodových až štvorposchodových bytoviek.

Ďalej po ceste západne Hontianskou ulicou smerom na Levice je na križovatke v bývalých Opátových Moravciach Večierka,ďalej tu je postavený kultúrny dom, ktorý slúži ako kaplnka rímskokatolíckej cirkvi.

Od križovatky na juh smerom po Opatovksej ulici sa na konci ulice nachádza biologická čistička odpadových vôd pre celú obec.

Pri ceste severozápadne von z obce smerom na Hontianske Trsťany je ihrisko, západne smerom na Mačkáš a Korbás za opatomoravských cintorínom stredisko živočíšnej výroby PD Hontianske Moravce.

Za týmto strediskom asi dva kolometre smreom na západ sa nachádza osada Mačkáš( predtým sa nazývala aj Holečkov laz) a trochu južnejšie od nej rumoviská osady Korbás.

Prírodné pomery

Celková výmera chotára obce je 1783 ha, z toho katastrálne ňuzemie Opatové 890 ha a katastrálne územie Kostolné Moravce 793 ha.

Najnižšie miesto v katastroch obce 140 mnm je južne na hranici katastra s Dudincami na ceste smerom do Dudiniec. Okolo obce je pahorkatina, ktorú tvoria mieocénne, väčšinou tufitické uloženiny, pokryté sprašou a sprašovými hlinami. Svahy pahorkov sú miestami dlhé 200-400 m  so sklonom 5 až 10°, väčšinou exponované smerom na juh , juhovýchod. Východne v tesnej blízkosti obce je najvyšší bod na hone Malá Tabla 213 mnm. Západne najvýšší bod je na hone barbora Krčmárka (234 m.m.m.)

Chotár je odlesnený, len na svahoch a v jarkoch má agátové a dubové lesíky. Väčšie zalesnené plochy sú v západnej časti chotára bývalých Opátových Moraviec. Spolu je v katastroch 193 ha lesov. Na pahorkatine sú úrodné hnedozemné, na nive lúžne pôdy. Celková výmera poľnohospodárskej ornej pôdy je 1382 ha, z toho 1109 ha ornej pôdy, 35 ha viníc, 15 ha záhrad a 222 ha trvalcýh trávnych porastov.

Od Súdoviec smerom na juh pretína chotár obce i samotnú obec na dve časti Veperský potok. Pramení na okraji Štiavnických hôr. Jeho koryto je neupravené,

hlboké, s nízkym priemerným prietokom. Breh potoka je obrastený jelšami, vŕbami, krovím, čo pôsobí prírodne esteticky, Z pravej strany od neho, keď sa postavíme tvárou smerom na sever, tečie od Lišova Lišovský potok, ktorý sa do neho vlieva v strede obce. jeho koryto je v časti obce regulované. Z ľavej strany od potoka Veperec  z Hontianskych Trstian tečie popri okraji obce Trstiansky potok, ktorý je tiež zregulovaný. Prietoky vo všetkých týchto potokoch sú pomerne nízke a v lete sa javia len ako malé kľukaté jaročky vody. No pri veľkých lejakoch v Štiavnických horách či v chotári obce sa naplnia po okraj a hrozia vyliatím z koryta. Východnú hranicu kostolnomoravského chotára tvorí koryto Porošínskeho potoka.

Klimatické pomery

Obec Hontianske Moravce sa nachádza v teplej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je + 9,2 stupňov Celzia, pričom sa pohybuje v rozmedzí od 8,6 do 9,8 stupňov podľa jednotlivých ročníkov. Najvyššia priemerná teplota je v mesiaci júl (+20,0 stupňov Celzia) a najnižšia v mesiaci január (-2,7 stupňov Celzia). Suma teplôt nad 10 stupňov Celzia je 2900 stupňov Celzia., celková tepelná hodnota vo vegetačnom období je 245 dní (2769 hodín), začiatok mrazov býva obyčajne okolo 1. októbra a koniec okolo 10. februára. No neskoršie zimné, ale hlavne jarné mrazíky sa vyskytujú pomerne často, čo nepriaznivo pôsobí na teplomilné stromy a vinič.

Väčšie premŕzanie pôdy za priemerných zím nebýva, no za mimoriadnych zím premŕza pôda do hĺbky 50-60cm. Ročné zrážky sa priemerne pohybujú okolo 550mm. Výpar vody sa pohybuje v rozpätí 400-500 mm, a tak obec a jej okolie zaraďujeme do oblasti mierne až stredne suchej.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Z hľadiska fytogeografického členenia je územie obce zaradené do oblasti panńskej flóry - Panonicum k obvodu pramatranskej xerotermnej flóry (matricum), ktorý tvorí Opeľsko- rimavská brázda. Väčšia časť chotára obce je odlesnená. Len na svahoch a jarkoch sú agátové a dubovo- hrabové lesíky. Väčšie zalesnené plochy sú v západnej časti chotára (Mačkáš). Zo stromov prevláda agát biely ( robinia pseudoacacia), dub plstnaty (Quercus pubescens), dub cerový (Quercus cerris), hrab obyčajny ( Carpinus betulus), ojedinele borovica sosna ( Pinus silvestris) a buk lesný ( Fagus silativa). Okolo potoko rastie vŕba biela ( SAlix alba), jelša lepkavá ( Alnus glutinosa), trnka obyčajná ( Prunus spinosa), hloh obyčajný ( Craraegus oxyocantha), bršlen európsky (Cornus sanguinea). Zo vzácnych a chránených rastlín sa ojedinele v severnej časti chotára ( Jeruzalem a Stráne) vyskytuje poniklec jarný ( Pulsatilla arvensis), diablik močiarny ( calla pallustris), veronika štítová ( Veronica scutellata) a vstavač obyčajný ( Orchis morio). Z hľadiska členenia výskytu živočísňšnych druhov patrí územie obce do oblasti Panónskej - juhoslovenský obvod.  V tejto oblasti sa vyskytuje užovka stromová ( Elaphe longissima). slepňuch obyčajný ( Anguis fragilis), jašterica obyčajná ( Lacerta agilis) a )dalšie. Z vtákov sú to všetky druhy sýkoriek roku Parus, vrabec domový ( Passer domesticus), drozd čierny ( Turdus merula), sova obyčajná ) Strix aluco), myšiak hôrny (Buteo buteo), kaňa sivá ( Circus cyaneus), bažant obyčajný ( Phasanius calchicus) a ďalšie. Cicavce sú zastúpené bežnmými druhmi, ako je jeleň obyčajný ( Cervus elaphus), srna hôrna ( Capreolus capreolus), divá sviňa ( Sus scrofa), zajac poľný ( Lepus europaeus), muflon ( Ovis musimon), mačka divá ( Felis silvestris), líška obyčaná ( Vulpes vulpes), jazvec obyčajný ( Meles meles) a iné.